3. kapitola: Návšteva

5. srpna 2012 v 13:24 | Faint |  Dcéra Mika Shinodu|fanficion
Áno áno, po druhej kapitole nasleduje kapitola tretia. Ešte...hm dialógy sú v slovenčine to keby som mala prekladať tak sa nedopracujem ani ku jednoduchej vete lebo ja som anti - talent :DD A google radšej ani nespomínam.

Poznáte tie hlúpe sny, kde sa dohromady zmiešajú všetky vaše tajné túžby, sny a kúsok reality? Presne takýto pocit som mala pri vstupe do obývačky. Ibaže to nebol sen. To bola nefalšovaná realita. A odohrávala sa rovno pred mojimi očami.


Na nie práve najlacnejšej pohovke sedel sám Mike Shinoda osobne a rozprával sa s mojou mamou, ktorá sedela vedľa neho. V kresle vedľa pohovky sedel muž, o ktorom som v súvislosti s Linkin Parkom nikdy v živote nepočula. Ich živú debatu, prerušil môj vpád do obývačky. Všetci na mňa upreli zrak. Aj Mike. Bol úplne roztomilí. Na sebe mal modrú košeľu, čierne úzke nohavice a svoj typický účes presne ako na fotografii kde prezentoval svoju výstavu Glorious Excess. Všetci civeli na mňa a ja zase na nich. Pripadala som si ako v tých prírodopisných filmoch, keď do teritória jedného zvieraťa prenikne zasa druhé a obe sa chystajú zaútočiť.
"Sarah, poď si k nám sadnúť," ozvala sa mama ľubozvučnou slovenčinou a ukázala na miesto medzi nimi.
Letmo som sa obzrela v malej plazme, ktorá trónila oproti pohovke a potom som vykročila ku mame a...otcovi. Zvláštne. Naše prvé stretnutie som si predstavovala úplne inak. Dav jačiacich fanúšikov, ktorý si zakúpili členstvo v LPU a samozrejme ostatok kapely. Ibaže to som vôbec nepotrebovala pretože Mike sedel rovno v našej obývačke. V duchu som si gratulovala že som to členstvo nakoniec nekúpila. Malo to veľa výhod ale "pozvať člena LP ku sebe domov" to nezahŕňalo. Aspoň ja som o tom nevedela.
Trochu nesmelo som si sadla vedľa mami a Mika.
"Mike objednal aj tuto prekladateľa ale myslím že s tvojimi vedomosťami to nebolo nutné," začala mama. Pousmiala som sa. Nie nadarmo som sa poctivo učila a pripravovala na hodiny angličtiny. Vedela som že sa mi to raz zíde. Ovládala som síce britskú angličtinu ale to predsa nemohlo prekážať. Otočila som sa ku Mikovi. Bol ešte krajší ako na fotkách!
"Hi im Sarah," prerušila som ťaživé ticho, ktoré panovalo v izbe.
"Ahoj Sarah," povedal dokonalou angličtinou. Has, ktorý som doteraz počula len v rozhovoroch a pesničkách sa rozliehal po našej obývačke. "Hneď ako som dovolal s tvojou mamou, kúpil som si letenky na Slovensko. V Londýne som síce prestupoval ale teraz som tu."
Usmiala som sa. Na nič iné som sa nezmohla.
"Tvoja mama mi o tebe veľa rozprávala," pokračoval. "Chcel som ťa na víkend zobrať do Kalifornie ale keďže tvoja kamoška oslavuje narodeniny, nebolo by to voči nej férové. Počul som že organizuje oslavu."
"Áno máte...máš pravdu," konečne som sa zmohla na niečo iné než len pozdrav. Slová sa zo mňa rinuli ako vodopád. Náš rozhovor prerušilo zadrnčanie mobilu.
"Ou prepáčte. To je z galérie," ospravedlnila sa mama. Mike kývol hlavou a potom pozrel na mňa.
"Nechceš vidieť moju izbu?" nadhodila som, keďže ma v tej chvíli nič iné nenapadlo. Chodia vôbec otcovia do izieb svojich dcér? V tej chvíli to bolo jedno. Viedla som ho do svojej izby. Keď som otvorila dvere, v duchu si vydýchla že som si ju deň pred tým ju upratala.
"Máš to tu pekné," poznamenal a hneď sa pristavil ku plagátom na dverách. Začervenala som sa. Celé dvere boli vytapetované obrázkami Linkin Parku a pochopiteľne jeho. Muselo byť trápne pozerať sa na samého seba v izbe celkom cudzieho dievčaťa.
"Ty máš Linkin Park asi strašne rada," otočil sa a pozrel pre zmenu na mňa.
"Ehm...áno," pokrčila som plecami.
"Vlastne som ti niečo priniesol." Z batoha na chrbte, ktorý som si doteraz nevšimla vybral cédečká. Veľa cédečiek. "Sú to všetky doposiaľ vydané albumy. Pravda, okrem A Thousand Suns . Ten som ti poslal na Vianoce."
"Počkaj! To si bol ty? Myslela som..."
"Áno," ubezpečil ma zo smiechom. Okolo očí sa mu urobil vejárik vrások. "A okrem albumov som ti priniesol ešte niečo," na stôl vytiahol cédečko One Direction.
"One Direction! Veronika bude nadšená!" Bezmyšlienkovite som sa mu vrhla okolo krku. Tak toto by som na LP summite rozhodne nemohla urobiť, preblesklo mi mysľou.
"Ešte nikdy som nevidel aby sa fanúšička obecne tvrdšej hudby takto tešila z cédečka One Direction. Keď mi tvoja mama v telefóne spomenula oslavu a fakt že pre ňu nemáš darček...Kúpil som to."
Uškrnula som sa. To musela byť sranda. Usmiala som sa. Stále som tomu nemohla uveriť. Sám Mike Shinoda sedí v mojej izbe a rozpráva sa so mnou akoby sa nechumelilo! Chcela som sa ho opýtať na množstvo vecí, na to či má naozaj päťsto šiltoviek alebo že LP všetky svoje autá dali prerobiť na hybridný pohon. Či naozaj napísal text ku Breaking the habit. Namiesto toho som tam iba sedela a vychutnávala som si jeho prítomnosť. Tak toto mi nikto neuverí.
"Ehm... môžem poprosiť o pohár minerálky?" opýtal sa odrazu.
"Jasné, ukážem ti kuchyňu," odvetila som a spolu sme prešli do kuchyne. Tam som zo skrinky vzala čistý pohár a naliala mu Rajec. Inú vodu sme nekupovali. Táto obsahovala málo sodíka.
Čakala som že sa bude štítiť vziať pohár do ruky ako by som to čakala u iných slávnych ľudí. Alebo že si ho poutiera a rovnako aj všetko naokolo ako to urobila tá stará tetka v Denníku princeznej. Ale nie, on ho vzal a napi sa. Tŕpla som či vodu nevypľuje, aleju ju rovno nevyleje. Vypil ju na ex!
"Hm... Máte dobrý vkus. Tá voda je vážne dobrá," povedal.
"Nuž to je kvalitný slovenský výrobok," opäť som sa uškrnula. "Vážne máš doma päťsto šiltoviek?" spýtala som sa už celkom smelo. Rozosmial sa. Toto asi nebol dobrý ťach.
"Nuž päťsto ich rozhodne nemám ale je ich dosť. Odkiaľ si to nabrala?"
"Internet? Nie, vážne. Čudoval by si sa aké informácie tam občas nájdeš."
"Napríklad?" zdvihol obočie.
To by trebalo odfotiť a zavesiť na Facebook.
"V kapele máš prezývku The Glue a keď ti šibe hovoríš v tretej osobe."
"Ale to je pravda! Kde si to nabrala?"
"Na slovenskej fanstránke," pokrčila som plecami.
"Vieš čo? Daj mi svoje číslo a ja ti dám zasa svoje. Na nasledujúci víkend ťa zoberiem do Kalifornie. A môžem ťa zobrať aj do štúdia. Zoznámim ťa s Bredom, Chazzom , Davidom , Robom a Joem. Čo povieš?"
"Naozaj?" rozšírila som oči.
"Smrteľne vážne."
Okamžite som z vrecka vybrala mobil a nadiktovala mu svoje číslo. O mi dal zasa svoje. Uložila som si ho jednoducho: Ocko.
"Á tak tu ste," do kuchyne vošla mama. Mobil položila na stôl a potom si naliala pohár vody. "Kde je Stevie?" opýtala sa po chvíľke.
"Stojí rovno za tebou," usmial sa Mike.
Mama sa otočila a div že nevrazila do muža stojaceho za ňou.
"Vieš, Stevie nie je obyčajný prekladateľ. Je niečo ako, osobný strážca. Nikdy nevieš čo sa môže stať," žmurkol Mike.
"Isteže." Proti svojej vôli som si predstavila našich rómskych spoluobčanov. Dotkli by sa ho, podrezala by som im krky aj bez osobného strážcu. Myšlienka na krvavý nôž, ako v ruke nejakej bohyne pomsty ma rozosmiala. Pozrela som na osoby v našej kuchyni. "Čo je?"
"Zdá sa že tú šibnutosť si podedila po mne," poznamenal Mike a ukázal na fotku vo svojom mobile. Naozaj som sa tvárila ako bohyňa pomsty. Retardovaná bohyňa pomsty. "Tú fotku si nechám je zlatá," skonštatoval.
"Pošleš mi ju? Aj ja ju chcem," dožadovala sa mama.
"Ale iste."
Chcela som protestovať ale skutočnosť že si ma Mike odfotil, mi polichotila.
"Dúfam že to nehodláš zavesiť na Twitter či FB," ozvala som sa.
"Hm...To je vec, o ktorej by som sa ešte pred svojím odchodom rád porozprával."
"Sadnime si do obývačky," navrhla mama. Naša skupinka spolu so Stevom sa vrátila do obývačky. Tam sme si všetci traja (teda ja, mama a Mike) posadali na pohovku a Stevie sa opäť usadil do kresla.
"Ide tu o to že zatiaľ o tom nikomu nepovieme, kým nebudeme musieť. Postupom času si paparazzi - najme v Amerike - čosi začnú domýšľať. V prípade že z toho urobia veľkú vec, priznáš svoju identitu."
"A čo rodina a kamoši?"
"Povedz to len svojím najbližším kamarátom. Myslím že rodina o tom vie," pozrel na mamu. "Ako tvoja tak i moja," usmial sa na mamu. Tá mu úsmev opätovala. Boli by spolu taký zlatý!
"Tak, sme dohodnutý," Mike sa postavil na odchod. "Rád som ťa spoznal. A ešte radšej bude ak za mnou prídeš na nasledujúci víkend."
"Aj ja." Vošli sme na chodbu. Vysvitlo že práve o jeho topánky som sa takmer potkla. Keď už Stevie otváral dvere a Mike letmo objal mamu, vyhŕkla som: "Počkaj! Odprevadím ťa dole!" Prekvapene na mňa pozrel ale potom sa usmial a vzal ma za ruku. Keď sme už stáli pred vchodom, v krku mi navrela hrča. Ešte som nechcela aby odišiel! Stevie nasadol do auta a čakal na Mika.
"Naozaj ste si všetky svoje autá dali prerobiť na hybridný pohon?" opýtala som sa.
"Áno. Aj to máš z internetu?" usmial sa. Prikývla som. Došľaka! Nesmiem si dovoliť rozrevať sa pred Mikom Shinodom!
"Takže sme dohodnutý. Ešte ti zavolám." Tiež sa mu nelúčilo najľahšie. Vtedy ma objal. "Som rád že som ťa spoznal," zašepkal.
"Aj ja," silno som potláčala slzy. Pobozkal ma na čelo a potom otvoril dvere auta. "Musím ísť, aj keď veľmi nerád. O šiestej mi to letí. Potrebujeme sa dosať do Košíc." Usmiala som sa. Náš slávny Prešov nemal letisko. "Uži si to na oslave. A povedz kamarátke že jej blahoželám." Po týchto slovách ma ešte raz objal a potom nasadol do auta. Hľadela som na odchádzajúce auto. Dokázala by som sa roztopiť od šťastia. Vošla som do vchodu a vykročila po schodoch. Popritom som si pospevovala.
****
"Bol taký zlatý a milí. Správal sa úplne normálne," vzdychla mama a odpila si z červeného vína. Pousmiala som sa a odpila som si zo svojho Radlera nealko s citrónovou príchuťou. Sedeli sme v obývačke a "zapíjali šok z Mikovej návštevy" ako povedala mama. V túto výnimočnú chvíľu mi dovolila piť pivo. Aj tak bolo nealko.
"Kúpil album One Direction chápeš? One Direction! Veronika bude nadšená," prehovorila som po hodnej chvíľke. Po Mikovom odchode som jej poslala súrnu správu, samozrejme že som jej nič neprezradila, no musela som sa s niekým podeliť o ten zážitok.
"Je už dosť hodín. Mala by si ísť spať. Daj to sem, opiješ sa," mama mi zo smiechom vzala plechovku. Prevrátila som očami. Veď bolo sotva pol deviatej! Priznávam, od šiestej sme sedeli v obývačke a rozprávali si dojmy zo stretnutia no ja som absolútne nebola unavená. Mala som chuť kričať, spievať a smiať sa. Odišla som teda do svojej izby. Pustila som si jeden z albumov a One Direction som zabalila do baliaceho papiera.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama