2. kapitola: Vlaňajšok sa opakovať nebude! Za to ti ručím!

4. srpna 2012 v 17:11 | Faint |  Dcéra Mika Shinodu|fanficion
Kedže pár kapitol mám napísaných dopredu, budem ich sem postupne pridávať. V tejto kapitole sa podrobnejšie zoznámime s kamoškou Sarah, Veronikou a tiež jej bývalou najlepšou kamoškou, ktorej meno prezdradím ať v XY kapitole :D Viem som hnusná...
"V roku 1683 vtrhol na územie Uhorska veľkovezír Kara Mustafa a pokúšal sa so svojou armádou dobyť Viedeň..."
Za normálnych okolností by som výklad učiteľa pozorne počúvala. Ale tento krát som sa naň nedokázala sústrediť. Zistenie že som dcéra Mika Shinodu mi rozhádzalo život viac, než by som bola čakala.
"Slečna Vysová? V ktorom roku Kara Mustafa prenikol na územie Uhorska?" prerušila prúd mojich myšlienok otázka nášho dejepisára.


"Ehm... v roku 1663?" pokúsila som sa o improvizáciu keďže som nedávala pozor.
"Vidím že sa nesústredíš dostatočne. Michal, povedz v ktorom roku to bolo aby si to slečna konečne zapamätala."
Po triede sa rozliehal tichý smiech. Čo tam potom. Netrápilo ma to. Pozrela som sa svoju bývalú najlepšiu kamošku. Pohádali sme sa v šiestej triede kvôli úplnej kravine. Prívetivo sa na mňa usmiala. Jej otec šéfoval akejsi firme a tak bývali v celkom slušnom dome. Keby len vedela že ten môj vlastní vilu v L.A. Konečne zazvonilo na prestávku. Všetci sa pobalili a pobrali sa do našej kmeňovej triedy.
"Ahoj Sarah, na hodine si bola akási nesústredená. Deje sa niečo?" Okamžite sa mi prihovorila moja bývala najlepšia kamoška.
"Ále, nič zvláštne." Akurát že včera som sa dozvedela že som dcéra amerického hudobníka nič zvláštne. Vieš toho Mika Shinodu, ktorého tak vždy ospevujem."
"Tak dobre. Maj sa."
Doteraz neviem prečo sme sa neuzmierili, ako pri podobnej hádke v piatom ročníku. Teda, jeden dôvod by sa našiel. A to fakt že by sa to stalo znova a znova. Nemala som ani najmenšiu chuť sa s ňou opäť uzmieriť. Akoby aj, našla si druhú kamošku, ktorá za ňou vytrvalo utekala, vždy keď povedala. Povzdychla som si a kráčala ku triede. Vtom ma niečie ruky chytili a otočili.
"Miša!"
"Sarah! Ideš v sobotu na Veronikinu oslavu? Ak hej, dúfam že máš darček pretože oslava je už zajtra," pripomenula mi moja staršia kamoška.
"A ty hádam áno?" Ešte stále som si totiž pamätala na oslavu z vlaňajška. Jej nečakaný príchod a potom zbližovanie sa s mojím bývalým kamarátom z detstva.
"Že váhaš! Mám pre ňu niečo špeciálne. Bude nadšená!" Typická Miša. Vždy musí byť lepšia.
"Ja už niečo vymyslím, neboj."
"Tak to by si mala, už nemáš veľa času." A odišla. Hľadela som na jej vzďaľujúcu sa postavu. Krava. Pobrala som sa do triedy a stále si premietala udalosti predošlého dňa. Večera prebehla pokojne. Keď mama dovolala, oznámila mi že Mike sa na stretnutie so mnou veľmi teší a bude sa snažiť prísť čo najskôr. Potom došla pizza, ktorú som objednala z neďalekej pizzerie. Po večeri som zaliezla do izby. Zaspala som síce skoro, ale spánok nebol práve najpokojnejší. Mike je môj otec. Podobám sa naňho vôbec? Často som skúmala svoje črty tváre a keď som sa spýtala svojej najlepšej kamošky Veroniky či sa podobám, iba ma odbila s tým že nie. Možno len nemala fantáziu. Ja som ju teda mala. A poriadnu. Ale na toto nové zistenie som ju mala stále malú.
Opäť zazvonilo, tentoraz na hodinu. Otrávene som otvorila zošit s domácou úlohou a čakala na učiteľku slovenčiny.
****
"Myslím že by sme mali zobrať ešte z tých klobúčikov. Človek nikdy nevie... Jé pozri tie kokteilové paličky majú tvar koňa. Aj tieto zoberiem."
Práve som prechádzala uličkami supermarketu a pomáhala svojej najlepšej kamoške Veronike s nákupom vecí na jej oslavu, ktorá sa mala konať túto sobotu. Zvyšok vyučovania prebehol normálne, tak normálne ako to len dané okolnosti dovoľovali. A keď po mňa Veronika prišla, neváhala som. V obchode sa dalo skvelo odreagovať. Nakoniec, zavolala mňa a nie Mišu. A to ma tešilo.
"Zober ešte coca - colu a kofolu. Dve fľaše z každého nám postačia. Veď bude detský šampus," zahlásila. Od veci na party sme sa presunuli ku vode a chipsom.
"Čo myslíš? Budú im chutiť chipsy s príchuťou wasabi?" opýtala sa ma.
Moje myšlienky sa však nedokázali sústrediť na chipsy nie to wasabi. Neustále som myslela na Mika.
"Sarah!"
"Čo? Aha, jasné. Wasabi je fajn, pokojne zober aj tri balíčky."
"Smola," usmiala sa. "Vyhrali to tieto biele chipsy a kolieska s príchuťou salámy," ukázala na balíčky vo svojej ruke. "Nad čím si to prosím ťa premýšľala?"
Ja, musí ti niečo povedať. Už som sa nadychovala že jej poviem o svojom zistení, ale môj mozog stihol vyprodukovať náhradnú vetu.
"Rozmýšľam nad tvojím darčekom. Vieš, Miša má pre teba niečo špeciálne a ja som chcela byť originálna."
"Počula som. Vraj budem nadšená. Prosím ťa. Čo už mi len ona môže dať. Pamätáš si na vlaňajšok? Taká hanba. Ona sa tam len napchávala, zbližovala sa s Adamom a vy ostatní ste mi gratulovali. To jej vôbec nebolo trápne?"
"No, a jej hlúpe vtipy. Povedala si predsa že ich dvoch už nepozveš."
"Vyčkaj. Mám pre ňu prekvapenie. Ani nevie aká som poctená že si jej kráľovská riť sadne sa náš záhradný nábytok," oči sa jej zvláštne zaleskli.
Označenie "kráľovská riť" nebolo správne, pretože najvyššia z nás som bola ja a Mša napriek svojej drobnej a chudej postave trpela nezmyselnými komplexmi. V skutočnosti ma za zadkom ohovárala ale ja som jej to nedarovala. Zvlášť keď som zistila že môj otec je Mike Shinoda. Cez to všetko som sa tvárila že mi jej narážky nevadili. Veď len počkaj ty beštia, pomyslela som si.
"Naozaj premýšľaš nad darčekom? Nezdá sa mi. Si nejako príliš mimo, veď vieš." Naznačila mi gestom.
"Ach. Musím ti niečo povedať. Ale vzhľadom na to, aké to je súkromné ale zároveň úžasné ti to poviem až okolo nás bude menej ľudí dobre?"
"Ty vole. To musí byť ale riadne dôležitá vec. Zohnala si lístky na koncert Linkin Park spolu s priepustkou do zákulisia?"
"Ehm... nie ale si blízko."
"Súvisí to s tým tvojim Mikom?" Uf!
"Povedala som ti že ti to poviem až vonku. No, šup šup. Zaplať, tam je voľná pokladňa a rýchlo preč."
Keď Veronika zaplatila a všetky veci naskladala do veľkej nákupnej tašky na kolieskach, veľavýznamne na mňa pozrela.
"Až vonku!"
Vyšli sme pred supermarket a sadli si na osamelú lavičku, dosť ďaleko od zvyšku osadenstva.
"Tak hovor."
"Vieš, ide o to že by si mi neuverila a tak som si pre prípad vzala aj dôkaz..."
"Hovor!"
"Pamätáš si, keď som ti hovorila že môj otec je istý Američan? Včera som zistila jeho identitu. A je to veľmi slávna osobnosť." Rozšírila zreničky.
"Je to Mike Shinoda," vyšlo zo mňa.
"Hahaha! Tak na to ti neskočím. Pekný pokus. Veď sa ani nepodobáte. Teda, okrem tých čiernych, rýchlo mastiacich sa vlasov."
"Nie! Vážne! Myslela som že mi nebudeš veriť," z peňaženky som vytiahla fotku, ktorá to celé začala. Tento krát sa jej nielenže rozšírili zreničky ale otvorila ústa a vypliešťala oči na fotku.
"To...to... to je tvoja mama."
"Správne!"
"A to dieťa má rovnaké znamienko na ruke ako ty."
"Jasné!"
"A ten chlap. O môj bože! To je Mike Shinoda!"
"To ti presne tvrdím celý čas!"
"Ó Sarah, prepáč že som si z teba robila srandu. Vážne ma to mrzí. Prepáč za tú karikatúru a ten Anti Fanclub."
"Počkaj, to si bola ty? Myslela som že ho urobila istá Petra Diroctionerská."
"Áno bola som to ja! Prepáč. Bol to Mišin nápad. Zvlášť to meno. Chápeš mám rada One Direction tak preto. Počuj, myslíš že by mi nevybavil lístky na One Direction ? Alebo ešte lepšie, súkromný koncert v našej škole. Stretla si sa už s ním?" zavalila ma lavínou otázok.
"Nie!" rázne som povedala.
"Čo nie? A, B alebo C?"
"Všetky! Prosím ťa je - dá sa povedať- rocker s koreňmi rapera. Myslíš si že pozná nejakých osemnásť až dvadsať ročných chalanov? A nie, ešte som sa s ním nestretla. Ale je to na dobrej ceste."
"Tak aspoň na koncert Evanescence ," znovu zaprosila Veronika.
"Hm...a vieš čo? Rada by som sa osobne stretla s Amy Lee. Ale nebudem ho využívať, rozumela si?"
"Mal by ti tých štrnásť rokov vynahradiť," namietla.
"Veď hej...No, v súvislosti s tým by som ťa chcela požiadať ešte o niečo."
"Som samé ucho Sarah Shinoda."
"Ide práve o to! Ty, sa musíš tváriť že o ničom nevieš. Chápeš? Som stále tá obyčajná Sarah, ktorá miluje LP a hlavne Mika - aj keď je to môj otec. Nikomu, naozaj nikomu to nehovor jasné? Ani Miši! Jednak by ti neverili a zo mňa by si robili ešte väčšiu srandu a jednak už aj to je veľa že som to povedala tebe. Neviem ako zareaguje Mike a vieš predsa že má syna a manželku."
"A dva psy, vlastné štúdio zabudla som na niečo?"
"Ty si šialená," vyprskla som do smiechu.
"Uvedomila si si že keby o tom vedeli, už by si z teba nerobili srandu? Bola by si obľúbená!"
"Nemyslím si. Polovica ani nevie kto je Mike Shinoda. No a tá druhá si myslí že okrem ich "som sexy a viem to" už nič neexistuje."
"Alebo baby baby baby ooo," zatiahla Veronika. "Počuj! Práve ma niečo napadlo! Čo ak si zdedila nadanie na spev? Čo ak som sa po celé tie roky mýlila? Zaspievaj mi niečo!"
"Niee! Čo blázniš?" Zdvihli sme sa na odchod. Celou cestou ma prosila aby som jej o ňom hovorila, ktoré nikdy nechcela počuť a pri svojej bytovke už vedela celý jeho životopis.
"A pamätaj. Nikto sa to nesmie dozvedieť."
"Nikto! Ale Harryho plagátu to povedať môžem?"
Zo smiechom som ju ubezpečila že ak bude držať jazyk za zubami tak áno. Veronika je síce moja najlepšia kamoška ale obe sme veľmi odlišné. Bola jednou z tých, ktoré nechápali moje nadšenie z Linkin Parku. A milovala istú chlapčenskú skupinu. Napriek môjmu názoru som ju ubezpečovala že mi to nevadí a že ju rešpektujem rovnako ak ona bude rešpektovať mňa. Tvoja hudba - tvoja vec. Ja mám rada LP a ty zase 1D. A naopak.
Ako som sa blížila ku svojej bytovke, zbystrila som pozornosť. Stálo tam akési divné auto, na ktoré by si bežný Slovák nenašetril ani do konca života. Keď som k nemu podišla bližšie, obzrela som si ho poriadne. Malo lesklú čiernu metalízu a dymové sklá. Poznávacia značka ma prikovala k zemi. On je tu?! Vybehla som hore schodmi a minula uhundranú susedu, ktorá nie veľmi slušne hovorila o tom aute. Čo tam po nej, nech si trhne. Odomkla som dvere a takmer som sa potkla o niečie topánky. Vletela som do obývačky a ostala stáť ako mramorová socha. Veľmi kvalitná mramorová socha.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama